Prijímací pracovný pohovor je spravidla prvým osobným kontaktom zamestnávateľa s potenciálnym zamestnancom. Cieľom takéhoto pohovoru je pre zamestnávateľa poznanie osobných aj profesionálnych predispozícií potenciálneho zamestnanca a pre zamestnanca získanie bližších informácií o pôsobení firmy. Je to spravidla rozhodujúca časť prijímacieho procesu, kde sa obe strany v pomerne krátkom časovom úseku vyhradenom na takéto stretnutie snažia získať aspoň tie najpodstatnejšie informácie potrebné k dosiahnutiu obojstrannej spokojnosti pri plnení budúcich pracovných úloh a požiadaviek podnikovej kultúry.

Z pohľadu uchádzača úspech pracovného pohovoru nespočíva len v prijatí do samotného pracovného pomeru. Je nutné uvedomiť si, že úspechom je aj výsledok, ktorým síce priamo nedosiahne prijatie na uvedenú pozíciu, ale na základe získaných informácií predíde včas pocitom profesionálnej či kariérnej nenaplnosti, frustráciám a iným stavom vedúcim niekedy až k depresiám či iným negatívnym dôsledkom. Neraz sa totiž stane, že sa až počas pohovoru dozvie také skutočnosti, ktoré v nijakých oficiálnych dokumentoch nie sú uverejnené a ktoré sú pre neho neprijateľné a podstatné až do takej miery, že o danú pracovnú pozíciu vlastne stratí záujem. Bezpochybne, aj v takomto prípade sa môže pre uchádzača výsledok pracovného pohovoru označiť ako úspešný a nie je dôvod aby sa neskôr z neprijatia nejako trápil.

Najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim priebeh pohovoru je stres. Jeho nezvládnutie sa môže prejaviť takými nežiadúcimi účinkami ako sú napríklad nekontrolovateľná nervozita, nesprávne vyhodnotenie a reakcie na vzniknuté situácie, strata inak priaznivých komunikačných schopností /tak verbálnych ako aj neverbálnych/, nežadúce telesné pochody /nadmerné potenie, tyky, trasenie, nadúvanie/ a podobne. Naučiť sa zvládať takéto stresové situácie nie je vôbec jednoduchou záležitosťou a vyžaduje si svoj čas, trpezlivosť, tréning a skúsenosti.

Aby uchádzača o zamestnanie prijímací pracovný pohovor v čo najmenšej miere zaskočil, je potrebné aby poznal jeho priebeh, získal čo najviac informácií o potenciálnom zamestnávateľovi, pripravil si svoj životopis a motivačný list tak, aby sa vyzdvihli jeho predispozície pre pracovnú pozíciu o ktorú sa uchádza, primerane upravil svoj vzhľad, uvedomil si svoje komunikačné nedostatky a popracoval na ich odstránení a pripravil si odpovede aspoň na bežné, predpokladané odpovede. Je skutočne veľmi dôležité ako sa na pohovor pripraví. Presvedčiť v tak krátkom čase o tom, že ON je ten najvhodnejší je už skutočnou vedou.


Najrýchlejší zdroj informácií o potenciálnom zamestnávateľovi je samozrejme internet. Firemné webové stránky, inzercie, pracovné fóra a rôzne referencie poskytujú zväčša dostatok informácií o danom subjekte, avšak je potrebné si všímať zdroje odkiaľ pochádzajú. Ich dôveryhodnosť neraz nie je na takej úrovni aká by sa na tento účel požadovala a často sa stáva, že sú informácie z dvoch rôznych zdrojov tak protichodné, že sa pre nás vlastne stanú nepoužiteľnými. Ak teda informácie nečerpáme z oficiálnych zdrojov a máme o ich hodnovernosti čo i len maličkú pochybnosť, pokúsime sa získať o autorovi (pokiaľ sa to dá), čo najviac informácií alebo na nich radšej hneď zabudneme. V žiadnom prípade sa na nich bez overenia ich hodnovernosti netreba odvolávať pri pohovore!

Ďalším overeným zdrojom môžu byť informácie, ktorými disponujú personálne agentúry, samozrejme pokiaľ hľadáme prácu prostredníctvom nich.

Najideálnejším spôsobom ako sa dopátrať k čo najpodrobnejším a teda k najlepším informáciám z oblasti medziľudských vzťahov a podnikovej kultúry potenciálneho zamestnávateľa je osloviť terajších či minulých zamestnancov, pokiaľ možno známych. Také informácie sú na nezaplatenie a často sú rozhodujúce pri ich správnom použití v procese pohovoru.


Životopis by mal byť pre každého zamestnanca živým dokumentom, ktorý sa s ubiehajúcim časom neustále dopĺňa, mení a prispôsobuje. Jeho hlavným poslaním je zaujať potencionálneho zamestnávateľa natoľko, aby si ho pozval k prijímaciemu pohovoru. Avšak ani po tom, čo sa tak stane, už nie je nepotrebným materiálom. Stane sa základným zdrojom informácií, o ktoré sa zamestnávateľ bude pri pohovore opierať a o od ktorého sa bude celý odvíjať. Z tohto dôvodu, aj keď už svoju primárnu úlohu splnil a pozvánku na pohovor už máme, je potrebné si v krátkosti zopakovať jeho obsah, pripraviť si na jeho základe uvodnú reč a nebude chybou, ak si jeho kópiu prinesieme so sebou na pohovor.


Dobrým spôsobom ako sa pripraviť na samotný pohovor je jeho simulácia s otázkami a odpoveďami na obvyklé otázky. Ich natrénovaním získame väčšiu istotu a zároveň môžeme odstrániť prípadné nedostatky vo vyjadrovaní a gestikulácii. Je namieste použiť na tento účel napríklad zrkadlo, poprosiť niekoho z nášho okolia o pomoc pri simulácii pohovoru, využiť akúkoľvek formu tréningu, hlavne ak nám skúsenosti s prijímacími pohovormi ešte chýbajú. Je veľkou výhodou, ak nás niekto upozorní na nedostatky, ktoré si neraz ani neuvedomujeme, napr. príliš tiché rozprávanie, časté opakovanie nejakých fráz, klopkanie prstami a pod.

Najčastejšie sa vyskytujúce otázky pri prijímacích pracovných pohovoroch

1. Čo viete o našej spoločnosti a odkiaľ ste čerpali informácie?
2. Prečo chcete pracovať práve u nás a práve na danej pracovnej pozícii?
3. Prečo chcete zmeniť zamestnávateľa a čo očakávate od novej pozície?
4. Prečo by sme mali prijať práve Vás, v čom vidíte svoj prínos pre danú pozíciu?
5. Ako by ste sa charakterizovali?
6. Čo považujete za svoj najväčší úspech v sobnom a v pracovnom živote?
7. Ako oddychujete, ake sú Vaše koníčky, záujmy?
8. Máte skúsenosti s vedúcou pozíciou, ak áno, aký kolektív ste viedli?
9. Ako oddychujete, ake sú Vaše koníčky, záujmy?
10. Uprednostňujete sólo prácu alebo prácu v kolektíve?
11. Máte skúsenosti s prácou v strese?
12. Akú predstavu máte o platovom ohodnotení?

V tejto fáze prípravy je dobré naučiť sa reagovať aj na tzv. zakázané otázky. Zamestnávatelia, resp. nimi poverení zástupcovia ich pomerne často kladú buď z nevedomosti zákona alebo zámerne, ako súčasť zisťovania Vašej reakcie na tzv. podpásovky. To by samozrejme robiť nemali, ale je dobré byť pripravený aj na takéto situácie.

Možné zakázané otázky pri prijímacích pracovných pohovoroch

1. Slobodný/á? Ženatý/Vydatá? Vdovec/Vdova? Sirota?
2. Koľko máte deti?
3. Plánujete založenie rodiny?
4. Aký je Váš zdravotný stav?
5. Aký je Váš pôvod?
6. Aká je Vaša národnosť?
7. Akého ste vierovyznania?
8. Akého ste vierovyznania?

Takéto otázky sú diskriminačné, neprijateľné a protizákonné a ak sa s nimi niekedy stretneme je len na našom úsudku ako na ne zareagujeme. Môžeme na takúto otázku odmietnúť odpovedať, môžeme odpovedať pravdivo, môžeme odpovedať protiotázkou napr. "Ako to súvisí s danou pracovnou pozíciou?" a môžeme sa taktiež jednoducho postaviť a svojím odchodom dať najavo svoj postoj k takémuto priebehu pohovoru. Preto je naozaj dobre pripraviť sa aj na takúto alternatívu a už vopred sa rozhodnúť ako budeme reagovať na takýto stav.


Primeranú pozornosť je potrebné venovať aj svojmu vzhľadu. Pri osobnom kontakte je to prvý signál, ktorým dokážeme osloviť, resp neosloviť potenciálneho zamestnávateľa. Najlepšou alternatívou, ktorou nikdy nič nepokazíte sú oblek, kostým, resp. slušné nohavice, košeľa, sako. Úprava nechtov, vlasov, čistota by mala patriť ku každodenným osobným záležitostiam, preto sa tejto oblasti nebudeme zbytočne venovať.


Ako sme si už vyššie povedali, je dobré ak nám s prípravou na pohovor pomôže niekto z nášho okolia. Pomôže nám odhaliť naše nedostatky a podvedomé reakcie, ktoré by mohli byť pri samotnom pohovore problémom. Odporúčame zamerať sa napríklad na nasledujúce body:

1. Včasný príchod, bez žuvačky, s vypnutým mobilným telefónom a s požadovanými dokumentami a dokladmi
2. Pri vstupe do miestnosti nezabudnúť pozdraviť, podať ruku, predstaviť sa, nezabudnúť na úsmev, nezaškodí zdvorilostná fráza
3. Odpovedať jasne a stručne, pevným hlasom a primeranou hlasitosťou
4. Pozorne počúvať, ak niekto hovorí, neskákať do reči.
5. Nesprávať sa žoviálne, povýšenecky ani podlízavo
6. Odpovedať vždy pravdivo
7. Nepoužívať rušivé gestá a mimiku
8. Prejaviť nadšenie a záujem kladením pripravených doplňujúcich otázok o činnosti firmy a jej pracovnej kultúre
9. Nerozprávať o plate, pokiaľ nás na to nevyzvú